V rámci svojej tvorby sa Divadlo Pôtoň orientuje na dokumentárne divadlo, vďaka ktorému reflektuje pálčivé fenomény dneška aj nedávnej minulosti. Ako prebieha u vás hľadanie tém?
Skôr si myslím, že témy nehľadáme, ale že si témy nájdu nás. Pôsobíme v regióne, ktorý je bohatý na rôzne témy, či už maďarsko-slovenské, národnostné, migračné, alebo vysťahovalecké kvôli ekologickým katastrofám, aleb aj spriemyselňovaniu Československa za čias komunizmu.
Pre vaše divadlo je typická lokálnosť. Okrem umeleckej tvorby sa venujete aj rozširovaniu umenia k divákom „menej poučeným“ divadlom v mimomestských regiónoch. Čo vás vedie k tejto ambícii?